Moja profesionálna cesta je od začiatku spojená s ľuďmi s mentálnym znevýhodnením. Ide o skupinu ľudí, ktorým sa na Slovensku ešte stále vo veľkej miere poskytujú inštitucionálne sociálne služby vo veľkokapacitných domovoch. A tak som sa na začiatku svojej pracovnej kariéry aj ja ako sociálna pracovníčka stala súčasťou inštitucionálnej mašinérie.

Moja práca bola od začiatku plná dilem spojených s vnímaním potrieb klientov v domove sociálnych služieb a s možnosťami, ktoré im inštitúcia poskytovala. Vnímala som, že tu nie je súlad, práve naopak. Inštitúcia svojím subkultúrnym prostredím oddeleným od bežného života robila ľudí s mentálnym postihnutím ešte viac postihnutých a závislých na službách, ktoré by za iných okolností nepotrebovali.

Toto vnímanie ma posunulo na dlhú cestu realizácie zmien v systéme sociálnych služieb, ktorá sa v hantírke žargónu sociálnej práce nazýva – deinštitucionalizáciou. Domov sociálnych služieb Slatinka v Lučenci – miesto kde pracujem, je jednou z prvých inštitúcií pre ľudí s mentálnym postihnutím na Slovensku, ktoré sa vydalo touto cestou.

Mám veľkú radosť z toho, že som mohla a stále môžem byť pri tom – najskôr v roli sociálnej pracovníčky, v súčasnosti ako riaditeľka tohto domova. Mám tú česť sprevádzať ľudí s mentálnym znevýhodnením na náročnej ceste z inštitúcie k nezávislému životu v bežnej komunite.

Svoju prácu vnímam vo viacerých rovinách. Na jednej strane je sociálny pracovník obhajcom práv ľudí so zdravotným znevýhodnením v rámci inštitúcie, kde väčšinovo pracujú zamestnanci z iných, najmä zdravotníckych a opatrovateľských profesií. Sociálny pracovník prináša do tohto prostredia rozmer vnímania človeka nad rámec jeho zdravotného postihnutia. Pomáha okoliu vnímať ho ako jednotlivca so všetkými ľudskými potrebami – psychickými, sociálnymi, kultúrnymi atď.

Ďalej sociálny pracovník poskytuje podporu človeku s postihnutím pri získavaní zručností potrebných pre nezávislý život s podporou, pričom pracuje nie len so samotným klientom, ale aj s jeho prostredím. Pracuje tiež s predsudkami okolia.

Sociálny pracovník projektuje organizačné, systémové a legislatívnych zmeny a hľadá neformálne, prirodzené zdroje pomoci v prostrediach, kde ľudia s postihnutím žijú.

Sociálna práca v inštitúciách je pre mňa veľká výzva do budúcnosti. Verím, že my sociálni pracovníci sme nositeľmi zmien, ktoré zabezpečia dodržiavanie ľudských práv a slobôd a rovnosť príležitostí vo všetkých oblastiach života pre každého človeka.