Príbeh nachádzania môjho miesta v sociálnej práci začal, keď som po ukončení strednej školy začala učiť na základnej škole v Gaboltove v okrese Bardejov, kde bolo viac ako 50 percent rómskych detí. Už tam som si kládla otázku, prečo sú takí akí sú, prečo žijú tak ako žijú, ako im pomôcť a či sa dá im vôbec pomôcť.

Po vyštudovaní vysokej školy ma osud zavial do Bratislavy, kde som si našla prácu v nadácii, ktorá sa venovala rómskej problematike. Koordinovali sme viacero projektov priamo s Rómami v osadách, spolupracovali sme so starostami, mimovládnymi organizáciami doma i v zahraničí. Postupne som si rozširovala obzory nielen v pracovnej oblasti, ale hlavne v tej ľudskej.

Veľmi silným zážitkom boli pre mňa povodne, pri ktorých zahynulo veľa ľudí z rómskych osád na východe Slovenska. Ako zástupkyňa nadácie som tieto osady navštívila na druhý deň po tejto živelnej pohrome. Bolo to hrozné, ale veľmi poučné. Tam som si uvedomila, akí sme krehkí, pominuteľní. Toto ma veľmi posilnilo a utvrdilo v tom, že ľuďom treba pomáhať.

Významnou bola pre mňa aj pracovná skúsenosť, kedy som koordinovala projekt zameraný na oživenie existujúcich komunitných centier, ako aj založenie piatich nových. Bol to náročný, ale pekný projekt, ktorý sa realizoval na základe konkrétnych požiadaviek jednotlivých obcí a tým sa nám podarilo dosiahnuť aj dobré výsledky. Tie boli odrazovým mostíkom pri nastavovaní terénnej sociálnej práce, štandardov komunitných centier a pod.

V súčasnosti pracujem ako spracovateľka projektov, projektová manažérka, konzultantka, lektorka, ale hlavne ako sociálna pracovníčka. Pracujem s ľuďmi v teréne, poskytujem klientom špecializované sociálne poradenstvo, ako aj pomoc rôzneho charakteru, spolupracujem s mnohými inštitúciami, obcami a podobne. Prínosom pre ľudí, s ktorými pracujem je moja informovanosť a schopnosť efektívne sprostredkovať informácie konkrétnym ľuďom.

Vždy mi bola blízka pomoc slabším, spravodlivosť, ľudskosť. Riadim sa heslom „od nápadu po výsledok“, systémom „zdola nahor“ a spolu so mojimi kolegami na našich výsledkoch dokazujeme, že sa dá aj „za málo peňazí (vytvoriť) veľa muziky“, keď človek chce, má chuť a odhodlanie, nevzdáva sa a ide za svojím cieľom, snom.

A tak ako môj slogan hovorí: „Čo dáš to dostaneš“. Mne sa táto ľudová múdrosť už mnohokrát v živote naplnila. Hodiny strávené v teréne, ten čas, energia, ktorú som odovzdala, sa mi vracia.

Počas svojej práce zažívam samozrejme aj náročné chvíle, ale viem, že aj tie majú svoj význam a že ma posúvajú vpred. Práca sociálnej pracovníčky ma baví a napĺňa. A ten dobrý pocit, keď niekomu pomôžete, je na nezaplatenie, nedá sa kúpiť… a pre toto sa to oplatí robiť a má to zmysel… lebo malými krokmi vieme zmeniť SVET.