Sociálna práca je pre mňa o neustálom hľadaní odpovedí na otázky, ktoré si sám kladiem alebo sú mi kladené. Naučil som sa vidieť pozitívne okamihy v ťažkých životných príbehoch svojich klientov a snažím sa im ukázať cestu, aby tieto okamihy videli aj oni sami. Pre mňa je táto profesia o neustálom hľadaní poznania vo svojom príbehu a v príbehoch klientov, ktorí sa ocitli na okraji spoločnosti. Sú jej súčasťou a ona ich konfrontuje s realitou pominuteľnosti ich bytia „tu a teraz“ ale aj „tam a potom“.

Sociálna práca mi ukazuje cez zložitosť ľudského bytia aké jednoduché je „nebyť“, „neexistovať“, „nemať význam“… Vstupujem do týchto šedých zón a odhŕňam závoje anonymity a zamerania na seba a snažím sa vytvárať autentické ľudské vzťahy postavené na vzájomnosti, úcte, rešpekte človeka.

Niekedy nadobúdam pocit, že som akýsi nositeľ príbehov. Niektoré majú konkrétne tváre a niektoré sa stali súčasťou veľkého príbehu mojej práce. Poznávaním a načúvaním iných nachádzam častokrát aj samého seba. Toto poznanie mi dáva nádej byť lepším človekom v osobnom aj pracovnom živote.

Vo svojom profesijnom živote som prešiel mnoho krajín a môžem povedať, že sociálne problémy sú všade viac menej podobné. Rozdiel je v možnostiach ako im predísť, respektíve v možnostiach ako poskytnúť podporu jednotlivcovi a skupinám. A či som vo svete sociálnej práce šťastný? Určite áno. Žijem svoj život a každý deň je iný. Cítim, že som.

A niečo málo o mne. Vyštudoval som sociálnu prácu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. Problematike ľudí bez domova sa venujem 10 rokov. Pôsobil som vo viacerých organizáciách, až som sa rozhodol založiť vlastnú. Najväčšou skúsenosťou bola pre mňa práca v tejto oblasti v Anglicku, odkiaľ som si priniesol mnohé tipy ako pracovať s ľuďmi bez domova. Snažím sa tieto skúsenosti transformovať na podmienky u nás. Okrem iného sa aktívne zaujímam o rôznych témy, ako je rizikové a agresívne správanie, prevencia bezdomovectva, existenciálne a naratívne prístupy pri práci s človekom bez domova.