Keď sa povie sociálna práca, väčšina ľudí si predstaví sociálneho pracovníka na úrade, prípadne pracovníka v mimovládnej organizácii. Ja som po ukončení magisterského štúdia v odbore sociálna práca nastúpila na pozíciu sociálneho pracovníka do Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie, kde pôsobím doteraz.

Som súčasťou dobre fungujúceho multidisciplinárneho tímu, ktorého cieľom je kompletná bio-psycho-sociálno-duchovná starostlivosť o klienta, v našom prípade o pacienta zdravotníckeho zariadenia. Počas 13-tich rokov mojej praxe som sa stretla s rôznymi životnými príbehmi ľudí, ktorým sme sa snažili spoločnými silami pomôcť. Pacientom a ich rodinným príslušníkom poskytujeme sociálne a sociálno-právne poradenstvo, pričom vytvárame priestor pre spoločné hľadanie riešení ich aktuálneho problému. V prípade potreby vybavujeme všetky náležitosti pri umiestňovaní pacientov do rôznych typov sociálnych zariadení. Spolupracujeme s orgánmi miestnej štátnej správy a samosprávy, orgánmi sociálneho zabezpečenia, zamestnávateľmi, ako aj s rôznymi neštátnymi subjektmi a svojpomocnými skupinami.

Participujem na terapii závislých pacientov, spolupracujem s resocializačnými strediskami. Okrem aktívnej práce s pacientmi vediem aj dokumentáciu o poskytovaných službách a celoživotne sa vzdelávam.

Sociálny pracovník v zdravotníctve – zvlášť na psychiatrii, má svoje nezastupiteľné miesto. Aj keď je táto práca častokrát veľmi náročná a nedocenená, určite stojí za to ju vykonávať. Mojou motiváciou je sledovanie zlepšujúceho sa zdravotného stavu pacientov, ako aj ich spokojnosť s riešením ich často zložitej sociálnej situácie.